„KTO Z VÁS JE BEZ HRIECHU, NECH PRVÝ HODÍ DO NEJ KAMEŇ“

2. novembra 1984 v centrálnom väzení v štáte Severná Karolína vykonali výrok smrti na Vilme Barfieldovej. Bola odsúdená za vraždu štyroch ľudí a bola to prvá odsúdená žena na smrť v Amerike za posledných 22 rokov. Avšak vo chvíli vykonania rozsudku bola Vilma úplne iná osoba, ako tá, ktorá prekročila brány väzenie v roku 1978. Počas šiestich rokov pobytu vo väzení v srdci Vilmy sa uskutočnila zázračná premena.

Ako k tej premene prišlo, opisuje ona sama v knihe, ktorej dala titul: „Žena, ktorá čaká trest smrti“. Dejiny jej obrátenia sa začali istej noci, keď plakala vo väzenskej cele. Nariekala nad všetkým tým, čo vykonala, keď sa nad tým pozastavila. Pán Ježiš jej môže odpustiť a môže ju milovať znovu. Počas tohto vnútorného duchovného boja sa stalo čosi, čo neskôr, ako to sama označila, bolo jej ťažké opísať a vysvetliť. Opísala to vlastnými slovami tak, že sa jej zdá, že vidí Ježiša, ktorý jej hovoril: „Áno... zomrel som na kríži aj za tvoje hriechy. Prečo mi nedovolíš prísť, aby som ti mohol dať celkom nový život?“. V tom momente Vilma vyznala Kristovi všetky svoje hriechy a poprosila Ho, aby jej odpustil. Vilma končí opis tejto udalosti slovami: „V tú noc Ježiš znovu vstúpil do môjho života“.

Udalosť Vilmy Barfieldovej na nerozoznanie pripomína udalosť cudzoložnej ženy, o ktorej sme počuli v dnešnom Evanjeliu. Obe ženy viedli hriešny život. Obe boli ľuďmi odsúdené na trest smrti. Obom týmto ženám Ježiš odpustil ich hriechy. A nakoniec, obe boli Kristom duchovne premenené.

Obdobie Veľkého pôstu je tým svätým časom, v ktorom Kristus chce duchovne premeniť aj nás. Svojim umučením a smrťou na kríži vyslovuje každému z nás tie isté slová, ktoré vyslovil Vilme Barfieldovej: „Zomrel som aj za tvoje hriechy. Prečo ma teda nepozveš do svojho srdca, aby som ti mohol dať nový život?“

Aby nás mohol Kristus duchovne premeniť, musíme sa najprv priznať k tomu, že sme hriešnikmi tak, ako to urobila Vilma Barfieldová a prosiť Pána Ježiša o odpustenie našich hriechov. Dnešné Evanjelium hovorí, že keď sa farizeji a zákonníci, ktorí sa považovali za dobrých, dožadovali ukameňovania ženy prichytenej pri cudzoložstve, Kristus im odpovedal: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň“. „Ak hovoríme, že nemáme hriech“, povedal Ján evanjelista, „tak klameme sami seba a niet v nás pravdy“ (1 Jn 1, 8). Teda namiesto toho, aby sme ukazovali na iných ľudí a odsudzovali ich ako hriešnikov, tak ako to robili farizeji, musíme ukázať prstom na seba samých,  musíme uznať našu hriešnosť. „Keby sme boli vnútorne dobrí a čistí, videli by sme všetko správne a dobre“ napísal Tomáš Kempenský.

Opravdivá duchovná premena si totiž vyžaduje od nás pokoru. Keď sme všetci hriešni, tak nesmieme ľuďmi pohŕdať a hádzať do nich kamene odsúdenia, tak ako to robili zákonníci a farizeji v dnešnom Evanjeliu. Nesmiem to urobiť dokonca ani najväčším hriešnikom.

Jediná osoba, ktorá by mala právo odsúdiť cudzoložnú ženu, bol Pán Ježiš. On totiž nespáchal ani najmenší hriech. Ba čo viac,  On mal v budúcnosti trpieť a zomrieť na kríži za hriechy tejto ženy i za naše hriechy. On ju neodsúdil. Preukázal jej milosrdenstvo. Odsúdili ju takí istí, alebo dokonca ešte väčší hriešnici, ako bola ona. Teda dnešné Evanjelium je pre nás výstrahou, aby sme nikoho neodsudzovali. Iba Boh pozná srdce každého človeka a On vie o hriechoch každého z nás, a predsa nás neodsudzuje, iba nám ukazuje svoje milosrdenstvo.

Vo Francúzsku nakrúcali veľmi zaujímavý film o apoštolovi kresťanského milosrdenstva, sv. Vincentovi z Pauly. V tomto filme je jedna veľmi vzrušujúca a poučná scéna. Svätec sa rozpráva s dvoma ženami z aristokracie vo veci milosrdenstva a pomoci biednym. V tomto momente mu prinášajú malé dieťa, ktoré našli pohodené, ktoré jeho nešťastná chudobná matka, jednoducho zanechala pred dverami pre nedostatok prostriedkov na živobytie. Sv. Vincent s podivnou sladkosťou a láskou sa schyľoval k tomuto dieťaťu. Vtedy jedna z tých bohatých paní s grimasou poznamenala svätcovi, že je to dieťa hriechu. Sv. Vincent odpovedal: „Vlastne pre hriech zostúpil náš Pán, Ježiš Kristus, z neba na zem“.

„Zostúpil som na zem pre teba a zomrel som za tvoje hriechy“, takéto slová vyslovuje dnes Pán Ježiš na túto piatu nedeľu Veľkého pôstu každému z nás. Zmierme sa teda, drahí bratia a sestry, s Bohom v tomto svätom čase a pozvime znovu do sŕdc Krista, aby v nich prebýval a dal nám nový život.

Zakončime našu úvahu kajúcou modlitbou k Najsvätejšej Trojci:

Otče milosrdenstva, prichádzam k Tebe ako márnotratný syn a vyznávam: „Otče, zhrešil som proti Tebe a už nie som hoden volať sa Tvojim synom“.

Ježišu Kriste, Spasiteľ sveta, modlím sa k Tebe s kajúcim lotrom, ktorému si na kríži sľúbil nebo: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“.

Duchu Svätý, Prameň lásky, volám k Tebe s dôverou: „Očisť moje srdce a pomôž mi kráčať za Tebou, ako dieťaťu svetla“.