Lk 18, 18-27

Ježiš smutne povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky. Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva” (Lk 18,24-25).

Ježiš nám týmto podobenstvom nepovedal, že boháči vôbec nemôžu byť spasení. Len nás upozorňuje na to, že bohatstvo je veľkým nebezpečenstvom pre spásu našej duše.

Ježiš nikdy nepovedal, že človek by mal ostať absolútne chudobným, nič nevlastniť. Vždy však žiada slobodu od toho, čo máme. Si slobodný natoľko, aby si dal to, čo máš, núdznym?

Nie bohatstvo samotné o sebe, ale pripútanosť srdca k majetku a kladenie na prvé miesto je zlé. Bohatý človek môže byť lepší a cnostnejší ako chudobný, ale to záleží, nakoľko je slobodný, pokiaľ ho bohatstvo opantalo.

Na druhej strane, aj keď je niekto boháč vôbec nemusí byť šťastný, ak je pripútaný k svojmu majetku, stará sa len oň, stráca rodinné šťastie i pohodu, žije len pre majetok, kým chudobný sa raduje. Sú to práve chudobní, ktorí majú viac detí a kde sú deti, tam je aj šťastie. Vedia sa radovať z maličkostí, vedia si vážiť domov, prácu. Žiadny majetok nie je a nikdy nebude takým požehnaním ako dobrá rodina. Chudobnejší ľudia sú viac vrúcnejší  a viac ľudskejší a to je oveľa väčšie bohatstvo. Je to bohatstvo, ktoré sa nerozdáva do našich rúk, ale do našich sŕdc a je večné.

Viem, že máme na Slovensku mizerné platy, viem že žijeme z výplaty do výplaty, ale nikdy nestavajme peniaze na prvé miesto v našom živote.

Aj keď žijeme z mála, žijeme krajší a lepší život ako milionári. Odovzdávajme našej rodine, priateľom krajšie a podstatnejšie hodnoty ako je hodnota peňazí. Áno snažme sa v živote o dobrú prácu s dobrým zárobkom, to všetko je normálna snaha o užitočné vedomosti a skúsenosti ktoré šľachtia, keď si dobrú prácu vybojujeme vlastným dlhodobým úsilím, skutočne si ju vážme.

Mať však veľa peňazí je choroba, ktorá zožiera a ničí vnútro a charakter. Z ľudí sa stávajú otroci peňazí a peniaze sú ich bohom, ktorému sa klaňajú. Lenže aj táto choroba je smrteľná a peniaze a majetky si tam nevezmeme.

Ľudskosť, dobrotu a všetky tie úžasné nehmotné hodnoty áno. Preto žime život taký, aby tu po nás ostalo niečo dobré a zmysluplné a taký za ktorý ma raz v nebi, kde odíde moja duša pochvália.  

Pamätajme na to, že "Pokiaľ sa veci, peniaze a svetskosť stanú centrom nášho života, pohltia nás a my stratíme ľudskú identitu,"

Blahoslavený pápež Jána Pavla II povedal: „Nikto nie je taký bohatý, aby už nič nepotreboval, a súčasne nikto nie je až taký chudobný, aby nemal čo ponúknuť.“

Všetci sme bohatí, bohatí na lásku, blízkosť, priateľstvo, ľudskú pomoc.