NEUTEKAŤ OD KRÍŽA - KVETNÁ NEDEĽA
Otec, ktorý prichádzal od rezbára, niesol meter vysoký kríž. Vedľa neho, naťahujúc nohy, kráčal jeho šesťročný synček. Kráčali do svojho malého domu, ktorý si vybudovali pod lesom, keď mysleli na rodinný odpočinok i na čas prázdnin i voľna. Pozoroval ich sused, ktorý na druhej parcele už ukončil svoj domček a tešil sa z perspektívy pohodlného a bezstarostného života ďaleko od veľkého mesta. Keď prechádzali okolo neho, udivený sa spýtal: „A načo taký veľký kríž nesieš domov?“. Otec odpovedal: „Lebo ak ho neprinesiem, tak sám príde“. Hľa, krátka susedská výmena slov, na ktorú sa rýchlo zabúda. Uplynulo niekoľko mesiacov. Pohotovosť odviezla suseda priamo na operačný stôl. Vtedy malý synček si spomenul na otcove slová: „Tato, mal si pravdu. Sused si nepriniesol kríž do domu, ale kríž sám k nemu prišiel“.
Táto udalosť hovorí o dvoch postojoch voči nešťastiu. Jeden postoj, to je postoj zatvorených očí, útek do ilúzie, túžby po možnosti žiť bez utrpenia. Je to postoj častý, ale i tragický, lebo vždy sa končí veľkým rozčarovaním. Na zemi sa nedá vytvoriť šťastný dom, do ktorého by nemalo vstup utrpenie. Ak sa však ono javí ako nepozvaný hosť, zvestuje zúfalstvo.
Druhý postoj je otvorený na prijatie kríža a jeho spojenie s každodenným životom. To je umenie budovať šťastný dom, v ktorom je miesto pre utrpenie. Vtedy ono netvorí zaskočenie, ale keď príde, je chápané ako čestný hosť, s ktorým človek ráta. Tento postoj vyžaruje pokoj.
Nikdy nezabudnem na napomenutia mamy, ktorá sa stávala divne nespokojná, keď plynuli mesiace bez väčšieho trápenia. Vtedy hovorila: „Deti, pamätajte, že príde kríž“. A keď sa objavil, zostala spokojná. Kedysi som sa jej spýtal, prečo sa stáva spokojnejšia, keď sa objaví kríž? Odpovedala: „Lebo poznám jeho rozmery a konkrétnu formu. Kríž je najťažší, keď je neznámy, keď nevieme, v akej podobe a z ktorej strany príde. Len treba zmobilizovať sily, šikovne sa kríža zmocniť a splniť úlohu, ktorú dáva Boh“.
S mierou, ako plynú roky, evanjeliová múdrosť tejto výpovede sa stáva pre mňa čoraz viac zrozumiteľná. Oveľa ľahšie je žiť tomu, kto ráta s možnosťou kríža vo svojom živote, ako tomu, kto túto možnosť vylučuje, kto od kríža uteká. Človek, ktorý ráta s krížom, teší sa, ak ho niet, ale nediví sa, keď ho má. Ten, kto od kríža uteká, stále sa sužuje, aby ho nezasiahol, a ak sa tak stane, ponára sa do nešťastia.
Veľký týždeň to je čas zvláštneho zamyslenia nad tajomstvom kríža a múdrym prístupom k nemu. Syn Boží prišiel na zem nie preto, aby nás od kríža oslobodil, aby nám kríž vybral z rúk, ale preto, aby nás naučil tvorivému prístupu k nemu, aby nás kríž nielen neničil, ale zachraňoval. Sám nám dal príklad. Dobrovoľne objal kríž a súhlasil s utrpením. Osobne vytýčil krížovú cestu, ktorá vedie do sveta bez kríža. Ježiš jednoznačne ukázal, že tu na zemi nemožno obísť kríž, nemožno od neho utiecť. Šťastný je ten, kto to chápe.
Keď budeme na Veľký piatok vzdávať poklonu Kristovmu krížu, poďakujme sa Kristovi za to, že nás naučil najťažšiemu umeniu – múdremu prístupu k utrpeniu a nešťastiu.