NUTNOSŤ STÁLEJ PREMENY
V jednom z kostolov v Norimbergu je slávny sarkofág sv. Sebalda. Umelecky zhotovené sochy zo Starého i Nového zákona tvoria jednu kompozíciu. Centrálnou sochou, spájajúcou ich do celku, je postava Krista. Stačí ju vymontovať, a celok sa rozpadne. Je to symbol pravdy viery, že v centre nášho náboženstva i celého sveta stojí Kristus. On dáva zmysel všetkému.
To, že Kristus je spojovníkom medzi Starým a Novým Zákonom i najdôležitejšou postavou v dejinách spásy, potvrdzuje On sám v dnešnom Evanjeliu. Ježiš vyvádza troch Apoštolov, ktorých si vyvolil, na horu Tábor a zázračným spôsobom sa premieňa v ich prítomnosti. A „ako sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou. A hľa, rozprávali sa s ním dvaja mužovia - boli to Mojžiš a Eliáš“ (Lk 9, 29-30).
Nevieme presne, čo bolo témou rozhovorov počas tohto výnimočného stretnutia. Pravdepodobne dielo spásy. Nepočul to Peter. Iba uchvátený touto výnimočnou víziou zvolal: „Majster, dobre je nám tu“. Vo svojom zápale túži vybudovať na mieste tri stany a zostať tam na vždy.
Tento monológ Petra prerušil Boh, pretože „Kým toto hovoril … z oblaku zaznel hlas: «Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!»“. Tieto slová boli adresované vyvoleným Apoštolom. Od tej chvíle už nie Mojžiš – predstaviteľ Zákona, ani Eliáš – predstaviteľ Prorokov, majú byť témou i obsahom náuky, ale „milovaný Syn“ Boha – Kristus. Jeho majú počúvať.
Zjavenie sa Ježiša v Božskej podobe zázračným spôsobom posilnilo vieru Apoštolov. Možno smelo povedať, že Peter, Jakub i Ján určite si pamätali túto mimoriadnu udalosť až do konca svojho života.
Viac ako desať rokov neskôr Peter ju spomína v jednom zo svojich listov: „Veď sme nesledovali vymyslené bájky, keď sme vás oboznámili s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale sami sme boli očitými svedkami jeho veleby. On dostal od Boha Otca česť a slávu, keď mu z velebnej slávy zaznel hlas: «Toto je môj Syn, môj milovaný, v ktorom mám zaľúbenie»“ (2 Pt 1, 16-17).
Podobne ako vyvolení Apoštolovia – Peter, Jakub a Ján – my tiež zakusujeme prítomnosť Boha v našom živote. Možno sa to nedeje takým spôsobom zameraným na divadelnosť, ako v prípade týchto troch Apoštolov, tým viac nám však Boh ukazuje svoju lásku i veľkosť rôznymi spôsobmi. Stačí byť iba otvorený na Božie znamenia a vnuknutia a dať sa Mu úplne k dispozícii vtedy, keď sa nám On chce zjaviť.
Akým spôsobom to môžeme urobiť? Ako sa môžeme otvoriť na obsiahnutie takých darov? Môžeme to urobiť trojakým spôsobom.
Prvý – čo najčastejšie sa stretávať s Bohom v osobnej modlitbe, počas ktorej musíme pred Ním otvárať naše srdce a pozývať Ho, aby v ňom prebýval. Našou častou modlitbou musí byť prosba: „Ježišu, naplň ma svojou láskou a nedopusť, aby som zabudol na Teba“.
Druhý spôsob – to je neustále duchovná premena spočívajúca v stálom povstávaní z našich chýb a slabostí. Keď prosíme Boha o milosť blízkosti s Ním, musíme sa neustále duchovne premieňať. Každý život je spojený s procesom vonkajšieho i vnútorného vzrastu a premeny. Každá premena prináša so sebou obetu i čiastočné odumieranie starého, v prospech vzniku čohosi nového. Tento zákon zaväzuje aj v našom duchovnom živote. Ak túžime zakúsiť Božiu prítomnosť, musíme, ako nás poučuje sv. Pavol, „máte odložiť starého človeka s predošlým spôsobom života, ktorý sa ženie za klamnými žiadosťami do skazy, a obnovovať sa duchovne premenou zmýšľania, obliecť si nového človeka, ktorý je stvorený podľa Boha v spravodlivosti a pravej svätosti“ (Ef 4, 22-24).
Tretí spôsob, vďaka ktorému môžeme zvláštnym spôsobom pocítiť blízkosť Boha je obetovanie sa v službe blížnym. Vždy, keď sa usilujeme milovať svojich blížnych a slúžiť im, vždy sa nám Boh stáva bližší a viac Ho milujeme.
Pousilujme sa teda, aby sme si vo Veľkom Pôste určili viac času na modlitbu, ticho, uvažovanie nad Božím slovom, na účasť na pobožnostiach Veľkého Pôstu. Musíme tiež vynaložiť viac námahy, aby sme napravili krivdy, ktoré sme spôsobili a posilnili puto s Bohom, pričom čestne ohodnotíme svoj doterajší život a zavedieme v ňom nutné zmeny. Znovu uvažujme o takých slovách, ako: láska, svätosť, čistota, vernosť, modlitba.
Keď budeme duchovne pozerať na premenenú tvár Krista, modlime sa:
Kristus, buď pre nás liekom, keď sme chorí.
Buď pre nás svetlom, keď kráčame v temnotách.
Buď pre nás chlebom, keď sme hladní.
Buď našou silou, keď sme slabí.
Buď pre nás cestou, keď sme stratení a blúdime.
Pane Ježišu, vojdi do nášho srdca a uzdrav v ňom to, čo potrebuje uzdravenie. Amen.