„PÁNOVI, SVOJMU BOHU SA BUDEŠ KLAŇAŤ A JEDINE JEMU BUDEŠ SLÚŽIŤ“
Hoci bol najbohatším hospodárom na dedine, tak predsa sa netešil dobrej povesti. Všetci totiž vedeli a hovorili o jeho veľkej lakomosti. V istom momente života si začal uvedomovať, akým je malým a márnym človekom. Pomaly si začal uvedomovať, že hodnoty človeka sa nemerajú podľa toho, koľko má hektárov pôdy alebo koľko má peňazí. Vlastne v takom momente počas jeho duchovnej premeny zaklopal na dvere jeho domu chudobný sused, ktorému vyhorel dom a celé hospodárstvo. Potreboval pomoc, a predovšetkým prosil o živobytie. Bohatý hospodár sa rozhodol, že podporí toho, ktorý vyhorel, že mu pomôže v núdzi.
Keď išiel do svojej bohato vybavenej špajzy, diabol mu šepkal do ucha: „Nedávaj mu veľa! Daj mu najmenší bochník chleba a najmenší kúštik mäsa, aký len môžeš nájsť“. Bohatého hospodára stál veľa duchovný boj so starým návykom lakomstva. Avšak nový duch veľkodušnosti a štedrosti zvíťazil. Hospodár vybral najväčší bochník chleba a najväčší kus šunky. „Si hlupák“, šepkal mu diabol. Ale obrátený hospodár ho utíšil, keď mu povedal: „Ak naraz nestíchneš, tak mu to dám všetko, čo mám v špajze“.
Ako sme počuli v dnešnom Evanjeliu, podobný boj so satanom musel vybojovať sám Pán Ježiš. Fyzicky oslabený a vyčerpaný po dlhom čase, ktorý strávil na modlitbách a pôste, pocítil hlad. Satan využíva túto príležitosť a pokúša Ho: „Ak si Syn Boží, povedz tomuto kameňu, aby sa stal chlebom“. Pozorujme, ako chce pokušiteľ vyprovokovať ambície a moc Krista, aby takým ľahkým spôsobom uspokojil zmysly i telo. Pán Ježiš rozhodne zavrhuje toto pokušenie a odpovedá: „Nielen z chleba žije človek“. Poslaním Ježiša je spása duší - a nie sýtenie tiel.
Prvý útok sa pokušiteľovi nevydaril, pokúša sa teda ďalej. „[...] v jedinom okamihu mu ukázal všetky kráľovstvá sveta a vravel mu: »Dám ti všetku ich moc a slávu [...] Ak padneš a budeš sa mi klaňať, všetko bude Tvoje«“. Večný klamár a zvodca chce dať Kristovi to, čo nemá, čo nestvoril a čoho nie je absolútnym pánom, a žiada od Neho to, čo patrí iba samému Bohu. Preto sa stretne s mocným a rozhodným odmietnutím: „Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine Jemu budeš slúžiť“.
Satan pokúša Krista aj tretí raz, pokúša sa prebudiť v ňom ľudskú pýchu a sebalásku. Preto mu navrhuje „lacný zázrak“, „[...] hoď sa dole. Veď je napísané: »Svojim anjelom dá príkaz o tebe, aby ťa chránili a vezmú ťa na ruky, aby si si neuderil nohu o kameň«. Úlohou Krista bola spása sveta cez pokoru a smrť, cez obetu a lásku, a nie nadobúdanie lacnej popularity u zástupov. Preto nasledovala rozhodná odpoveď: „Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha“.
Teda, ako vidíme, náš Spasiteľ nedal v dnešnom Evanjeliu satanovi, ktorý Ho pokúšal, nijakú šancu. Nevstúpil s ním do žiadneho vyjednávania, ale už na začiatku zavrhol jeho pokušenie. Robme aj my podobne a zavrhujme všetky, dokonca najmenšie pokušenia satana. Život nás totiž učí, že nešťastie hriechu, zla, upadnutia do zlozvyku, vždy sa začína malými vecami, nevinnými satanovými pokušeniami. Začína sa prvou cigaretou a končí sa zlozvykom, z ktorého sa môžeme neskôr len ťažko vyslobodiť. Začína sa jedným kalíškom, a tak často sa končí zlozvykom alkoholizmu. Začína sa krádežou niekoľkých korún a končí sa miliónmi. Začína sa jednou manželskou zradou, a končí sa rozvodom a rozbitím manželstva a rodiny. Nebagatelizujme teda v našom živote dokonca ani to najmenšie zlo. A predovšetkým nebagatelizujme satana. Tak, ako Kristus, ako ten bohatý hospodár, rozhodne zavrhnime všetky jeho pokušenia.
Skvelou príležitosťou k tomu, aby sme sa odvrátili od satana, zla i hriechu a vykročili na cestu lásky k Bohu a robili dobro, je čas Veľkého pôstu, ktorý sme začali. Nielen že budeme zavrhovať v tomto svätom čase všetky pokušenia, ktoré nám ponúka satan, ale sa tiež usilujme urobiť čosi dobré pre Boha i pre ľudí. Začnime malými vecami: dobrou myšlienkou, želaním, modlitbou. Pouvažujme o tom, čo dobré môžeme povedať, či urobiť pre našich blížnych. Pokúsme sa častejšie zúčastniť na sv. omši v pracovný deň. Pousilujme sa prichádzať na veľkopôstne pobožnosti: napr. na Krížovú cestu. Rozhodnime sa denne čítať nejaký úryvok, hoci malý, zo Svätého Písma. Nájdime svoju vlastnú cestu k nasledovaniu Krista v našom každodennom živote.
Ktosi môže povedať: „Predsa je to tak málo!“ Skutočne je to málo. Ale tak, ako povedala Matka Tereza z Kalkaty: „Boh sa nepozerá na veľkosť našich skutkov. Ale pozerá sa na to, koľko lásky sme vložili do tých skutkov, keď sme ich konali“.
Zakončime našu úvahu slovami z listu sv. Jakuba:
„Podriaďte sa teda Bohu; diablovi sa vzoprite a ujde od vás. Priblížte sa k Bohu a On sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ. Pokorte sa pred Pánom a On vás povýši“ (Jak 4, 7-8.10).