„VEĎ NAŠA VLASŤ JE V NEBI“ (Flp 3, 20)
Sv. František z Assisi raz išiel cez les s bratom. Brat, keď počul prekrásny spev vtákov, zvolal: Aké šťastné sú vtáky v povetrí a zvieratá na zemi i ryby, ktoré plávajú vo vode... Brat František, prečo nie sú ľudia takí šťastní, ako oni? Lebo vtáky, zvieratá a ryby sú stvorené pre tento svet a preto sú šťastné – odpovedal svätec. Ľudia nie sú stvorení pre tento svet, ale pre tamten svet a preto tu na zemi nikdy nenájdu opravdivé šťastie.
To, že sme stvorení nie pre tento, ale pre tamten svet, potvrdzuje Pán Ježiš v dnešnom Evanjeliu, keď dovoľuje trom vyvoleným apoštolom zakúsiť slávu a šťastie, ktoré čakajú na ľudí v budúcom živote. Kristus sa s nimi vybral na horu Tábor, a „keď sa modlil, zmenil sa vzhľad jeho tváre a jeho odev zažiaril belobou“. Apoštoli boli takí šťastní z tejto Božskej vízie Ježiša, že zatúžili zostať na tomto mieste navždy. Preto sv. Peter povedal: „Učiteľ, dobre je nám tu“. Bohužiaľ, ich šťastie i radosť sa skončili veľmi rýchlo. Pán Ježiš im dovolil iba na chvíľu ochutnať toto šťastie, ktoré bude v budúcom živote údelom všetkých Jeho verných vyznávačov.
O tom, že našim povolaním je večný život a večné šťastie, poučuje nás taktiež sv. Pavol v dnešnom druhom čítaní: „Veď naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista. On mocou, ktorou si môže podmaniť všetko, pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným Jeho oslávenému telu“.
O našom predurčení k večnému životu nás presviedča taktiež mimoriadne silná túžba po nesmrteľnosti, absolútnej pravde, kráse, láske, dokonalosti, ktorá tkvie hlboko v srdciach ľudí. Ak použijeme reč filozofie, tú to tzv. „znaky transcendencie“. Jedným z týchto znakov je hlad každého ľudského srdca po čomsi viac, ako môže darovať tento svet. Napríklad všetci zakusujeme lásku. Avšak láska, ktorú zakusujeme, hoci neraz takú šľachetnú a peknú, v plnosti nás neuspokojuje. Zostáva v nás hlad a túžba po čomsi viac, po nekonečnej láske, pre ktorú boli stvorené naše srdcia. Skvelý pozorovateľ ľudského ducha, sv. Augustín, to vyjadril nasledujúcim spôsobom: „Nespokojné je srdce človeka, kým nespočinie v Bohu“.
Na tomto svete zakusujeme taktiež rôzne druhy šťastia. Avšak šťastie, ktoré zakusujeme, hoci neraz také hlboké a dojímavé, nás celkom neuspokojuje. Zanecháva v našich srdciach túžbu po ešte väčšom a dokonalejšom šťastí.
Tieto túžby ľudských sŕdc po nekonečnej láske, šťastí sú vlastne „znakom transcendencie“. Sú takou skúsenosťou z toho sveta, ktorá ukazuje, na čosi, čo sa nezmestí a prekračuje hranice tohto sveta. Anglický teológ C.S. Lewis to vyjadril nasledujúcim spôsobom: „Ak sa v mojom srdci nachádza takáto túžba, ktorú žiadna skúsenosť na tomto svete nemôže uspokojiť, tak najpravdepodobnejším vysvetlením tohto faktu je to, že som bol stvorený pre iný svet“.
Dnešné Evanjelium obsahuje ešte jedno veľmi dôležité poučenie. Ako to interpretujú skoro všetci biblisti, Pán Ježiš dovolil zakúsiť svojim trom vyvoleným apoštolom slávu a šťastie, ktoré ich čaká v budúcom živote, pretože ich chcel pripraviť na neobyčajne smutnú a tragickú udalosť Veľkého Týždňa. Ukázal im závoj svojej slávy, aby neváhali ísť za Ním do konca, až na Golgotu a aby boli ochotní zomrieť spolu s Ním.
Z toho istého dôvodu Cirkev nám Cirkev číta toto Evanjelium na druhú nedeľu Veľkého pôstu. Keď Cirkev ukazuje premeneného a skvejúceho sa Krista v plnosti Božej slávy, chce nám darovať ducha a pripraviť nás na smutné udalosti Jeho umučenia a smrti. Taktiež nám pripomína, že naša cesta k večnému šťastiu s Kristom vedie cez Golgotu a kríž.
Kristus k nám hovorí svojim Premenením v túto druhú nedeľu Veľkého pôstu: - Nestrácajte ducha, lebo nie ste odkázaní na vlastné sily. Ja som vždy s vami a vždy môžete so mnou rátať. Hoci tu na zemi musíte zápasiť o starosťami, ťažkosťami, musíte niesť ťarchu každodenného kríža, tak predsa s mojou pomocou bude všetko premenené a stane sa to pre vás prameňom chvály a slávy vo večnej vlasti, ktorou je nebo.
Zakončime našu úvahu slovami Matky Terezy z Kalkaty:
„Všetci túžime po nebi, v ktorom je Boh, ale nie je v našej moci byť s Ním v nebi už teraz - byť s ním šťastní už v tomto momente. A deliť sa s Ním o šťastie teraz - to je toľko, ako: milovať tak, ako On miluje, pomáhať tak, ako On pomáha, dávať tak, ako On dáva, slúžiť tak, ako On slúži, zachraňovať tak, ako On zachraňuje, byť s Ním celý dvadsaťštyri hodín, stýkať sa s Ním v tom zúfalom zaodetí nášho ľudského tela“.