Veľký Piatok - PRVÝ OBYVATEĽ KRISTOVHO KRÁĽOVSTVA
Dnes tiež – ako hovoril k miliónom poslucháčov cez rádio biskup Fulton Sheen – mnohí opakujú za Židmi stojacimi okolo kríža: Zostúp z kríža a uveríme Ti. Zostúp z kríža v ústach moderného človeka znamená: Nehlásaj náuku o utrpení, o nutnosti zapretia seba samého, ukrižovaní svojich zlých vášní. Nevyžaduj od nás ťažké veci, také ako čistota pred sobášom, vernosť v manželstve, odpustenie nepriateľom či zriekanie sa časti svojho majetku pre chudobných. Ľudia našich čias, a často i my medzi nimi, hovoria: Nechceme, aby panoval nad nami ktosi, kto vyžaduje také veci. Naopak, radi by sme prijali za kráľa toho, kto hlása náboženstvo konzumizmu a príjemností bez obmedzení.
Nerozumní, nechápeme, že ak Kristus vyžaduje od nás rôzne zriekania, to, čo bežne nazývame krížom, tak to robí z lásky k nám, pre naše dobro. Obmedzením nášho slepého pudu k príjemnosti chce nás oslobodiť od degenerácií i chorôb, chce nám dať opravdivú radosť. Zasa, keď žiada odpustenie a zrieknutie sa nenávisti, chce uchrániť spoločnosť pred anarchiou a vojnami. Zriekanie sa je iba prostriedkom, a nie cieľom. Cieľom je Jeho Kráľovstvo lásky a pokoja.
Okrem Židov a žoldnierov vysmievajúcich sa z Krista našlo sa pri kríži niekoľko osôb, ktoré mali s Ním súcit. Jednou z nich bol dobrý lotor. On počul zlostné slová, plné výsmechu, ale im neveril. Pozorujúc dobrotu Krista, počúvajúc slová odpustenia, uveril nielen v Jeho nevinnosť, ale aj v to, že je Mesiášom, opravdivým Kráľom Izraela. Vidíme tu pôsobenie Božej milosti. Toto obrátenie tiež svedčí, že v duši nejedného zločinca sa ukrýva mnoho šľachetnosti. Preto Kristus na jeho prosbu: Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva (Lk 23, 42), dáva odpoveď: Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji (Lk 23, 43).
Slová dobrého lotra svedčia, že on pochopil pravdu, že Kristovo Kráľovstvo nie je z tohto sveta, že sa nezakladá ani na ozbrojenej armáde, ani na bohatom poklade. Vieme, že túto pravdu nechápali ešte dobre v deň umučenia Apoštolovia.
Dobrý lotor sa stal prvým obyvateľom Kristovho Kráľovstva v jeho konečnej, nebeskej fáze. To je aj „prvé svätorečenie obyvateľa zeme, jediné, ktoré vykonal Ježiš, nie v nádhere baziliky…, bola to kanonizácia nie Božieho sluhu, o hrdinskosti čností ktorého niet pochybností vďaka prísnemu procesu skúmania, ale na smrť odsúdeného a to počas vykonávania rozsudku“ (Padre Mariano).
Mnoho svätých, ako aj obyčajných kresťanov má pobožnosť k dobrému lotrovi. Mikuláš Koperník prikázal, aby mu na hrob vyryli slová: „Nie milosť daná Pavlovi, nie odpustenie udelené Petrovi, ale preukáž mi milosrdenstvo, ktoré si preukázal hriešnikovi na kríži“.
Pascal napísal: „Agónia Krista bude trvať do konca sveta“. Teológia učí, že Kristus netrpí už vo svojom oslávenom tele, trpí však vo svojom mystickom tele, v Cirkvi. Trpí v každom chorom, prenasledovanom, ranenom alebo zabíjanom človeku. A tu máme úžasné pole na preukázanie súcitu i pomoci Kristovi ukrytému v blížnych. To, čo robíme jednému z najmenších Jeho bratov, robíme Jemu samému.
Svojou aktívnou láskou môžeme pomaly obmedziť utrpenia vo svete, čiastočne oslobodiť blížnych od kríža, dovoliť tak Kristovi zostúpiť z kríža. Kristus túži, aby v Jeho Kráľovstve neboli ľudia, ktorí pozerajú ľahostajne, ako jeruzalemský zástup, na trpiaceho alebo čo je horšie, ešte sa Mu vysmievajú.
Uvedomujeme si, že život mnohých z nás sa v menšom alebo väčšom stupni podobá životu dobrého lotra. A preto peknou vecou bude, ak z času na čas budeme Kristovi prednášať prosbu, akú Mu adresoval S. Waitz, biskup zo Salzburgu: „Pane, keď budem kedysi zomierať, povedz mi ako dobrému lotrovi po Tvojej pravici: Ešte dnes budeš so mnou v raji“.